V roku 2012 legendárny účet @horse_ebooks na Twitteri napísal: "Všetko sa stáva tak často." Napriek tomu, že táto správa hraničila s nezmyslom, jedinečným spôsobom vystihovala pocit vyčerpania, ktorý prichádza pri snahe udržať krok so záplavou vstupov, ktoré si každý deň vyžadujú pozornosť. Práve na tomto mieste chaotickej rezignácie nastupuje Všetko je všade naraz, aby ponúklo jasnosť.
Všetko a všade, najnovší film režisérskej dvojice známej ako Daniels (Swiss Army Man), sa zameriava na Evelyn (v desiatkach inkarnácií ju hrá Michelle Yeoh), ženu, ktorá sa len snaží vyplniť daňové priznanie, aby udržala v chode práčovňu, ktorú vlastní spolu s manželom Waymondom (Ke Huy Quan). Jej dcéra Joy (Stephanie Hsu) chce priviesť svoju priateľku na oslavu narodenín Evelyninho starého otca (James Hong), ktorý je staromódny a ich vzťah neschvaľuje. Waymond sa celý čas snaží nájsť priestor, aby Evelyn povedal, že sa chce rozviesť. Film je rozprávaný freneticky, ale zároveň sa odvíja ako dokonale príbuzný príbeh o chaose života a pocite, že vás ťahá na tisíc smerov naraz. A potom sa otvorí multiverzum.
Príbehov o multivesmíroch je v populárnej kultúre nespočetné množstvo. Dôkazom je filmový vesmír Marvelu. (Iróniou je, že Daniels - Daniel Kwan a Daniel Scheinert - odmietli možnosť pracovať na filme Loki, ktorý sa multivesmírnymi možnosťami zaoberal vo veľkej miere.) Málokedy sa však skúmajú tak do hĺbky a zmysluplne ako vo filme Všetko a všade. Výlet do multivesmíru dáva Evelyn perspektívu, možnosť zmieriť sa s nudnou prácou, ufňukaným manželom a problémovou dcérou s verziami jej života, v ktorých je šéfkuchárkou hibači, filmovou hviezdou a - v zákrute - doslova skalou. Kwan a Scheinert vo svojom filme, ktorý je rovnakou mierou duševným pátraním a sci-fi, to všetko dotiahli do emocionálneho a logického extrému. Namiesto nihilistického záveru však kladie optimistickejšiu otázku: Ak neexistujú žiadne pravidlá, žiadne dôsledky, prečo sa teda nezblázniť?
Absurdita prechádza každou scénou. Navigácia v multiverze zahŕňa vykonávanie hlúpych, náhodných činností, ako je napríklad jedenie balzamu na pery alebo prijímanie ocenenia, a zakaždým, keď Evelyn alebo člen jej rodiny urobí nejaké rozhodnutie, rozvetví sa ďalšia časová línia. Ide o to, že zdanlivo malé alebo nepodstatné rozhodnutia môžu viesť k radikálne odlišným výsledkom. V celom filme Všetko a všade postavy vykonávajú absurdné činy, aby získali nové schopnosti, ale nakoniec sú to práve tie nepatrné a nepravdepodobné, ktoré v konečnom dôsledku zmenia priebeh večierka, ktorý Evelyn usporiada pre svojho otca.
Na začiatku je ľahké pochopiť, prečo je Evelyn frustrovaná zo svojej práce, manžela a dcéry. Ale po tom, čo vidí, ako sa ich životy mohli vyvíjať, nespočetné možnosti, kým sa mohli stať, vynorí sa hlbšia pravda. Ak na ničom nezáleží, potom jediné, na čom môže záležať, je to, čo si vyberiete. Multiverzum môže obsahovať nekonečné množstvo bolesti a zlomených sŕdc, ale obsahuje aj nekonečné množstvo tvorivosti, vášne, krásy a spojenia.
Cynizmus ako taký sa cez túto optiku redukuje na ďalšiu možnosť. Nie je naivné ani ignorantské rozhodnúť sa oceniť malé momenty, malé skutky láskavosti. Vo svete, v ktorom sa mnohé môže zdať bezvýznamné, nemá voľba krutosti alebo beznádeje väčšiu hodnotu ako voľba láskavosti a empatie. Ak niečo, tak voľba ničenia len urýchľuje entropiu.
Všetko a všade nielenže odmieta cynizmus, ale ho aj vyvracia. A to by mohla byť jeho najvýraznejšia hodnota. Film sa zaoberá koncepciou nekonečného multiverza - a tým aj obrovskou, ohromujúcou povahou našich vlastných skúseností - a skúma ju kriticky aj súcitne. Miestami doslova hľadí do prázdna a nemrká, keď mu prázdno odpovedá.
